Lejno je wjes z dołhimi stawiznami. Prawdźepodobnje je sydlišćo, kiž němsce Geierswalde rěka, hižo wokoło lěta 900 wobstało. Prěni raz bu jako „Gysirswalde“ lěta 1401 pisomnje naspomnjene. Wjes, kotraž – kaž wosom dalšich – do gmejny Halštrowska Hola słuša, leži dźensa při Lejnjanskim jězoru a zdobom w jadrje łužiskeje jězoriny, napoł puća mjez Wojerecami a Złym Komorowom. Wjes ma něhdźe 340 wobydlerjow. Tójšto tři- a štyristronskich statokow tu napadnje, kotrež nimale kaž wotzamknjeny, swójski swět skutkuja. Zo ludźo w Lejnom rady bydla, wobswědčuje tež kopica nowych domow, kiž so harmonisce do napohlada wsy zarjaduja.
Historiske jadro wsy twori třiróžk cyrkej-fara-hosćenc. Cyrkej nasta 1678/1679. Cyrkwina wěža bu hakle 1792 přitwarjena a je dźensa křiwa. K tutomu njewšědnemu napohladej bě dóšło, dokelž dyrbješe so staw dnowneje wody wudobywanja brunicy dla znižić. Kroma jamy bě jenož něšto stow metrow zdalena. Kónc lěta 1988 so zapadna murja wěže hač na wysokosć sydom metrow sypny. Krótko po tym pak so poradźi, wěžu z pomocu hoberskeje kótwicy před tym zachować, zo so dale nachila.
Prěni z mjenom znaty wobsedźer dźensnišeho hosćenca „Podkopkowa lampa“ běše z Łaza pochadźacy Carl August Säuberlich. Dźensa tu tež dowolnikarjam hospodu skićeja.
Hnydom sewjernje wsy rozpřestrěwa so Lejnjanski jězor ze swojim krasnym přibrjohom. Wot 2004 sem smě so tuta wodźizna tež turistisce wužiwać. Wotpowědna infrastruktura tuchwilu nastawa.