Třižonjanski jězor je wot lěta 2005 woblubowane kupanišćo we Łazowskej gmejnje. Rozpřestrěwa so na płoninje 286 ha direktnje sewjernje statneje dróhi 108, kotraž z Wojerec na Nisku wjedźe. Dźakowano Małej Sprjewi, kotraž do jězora ćeče, ma jeho woda wusahowacu kwalitu.
Třižonjanski jězor ma swoje mjeno po něhdyšej jamje, z kotrejež wudobychu wot 1984 do 1989 něhdźe 14 milionow tonow wuhla. Za to dyrbještej so dwaj statokaj serbskeje wsy Tři Žony wotbagrować. Pławjenje prózdneje jamy započa so 1996 a bě 2002 dokónčene.
Třižonjanski jězor bywa mjez kupacymi, inline-skatowarjemi, pućowarjemi, kolesowarjemi a wodźerjemi čołmow dale a woblubowaniši. Nimo modernje wuhotowaneho městna za caravany a wosom kilometrow dołheje asfaltowaneje šćežki kołowokoło jězora poskićatej so wšitkim wopytowarjam dołhej přibrjohaj pola Běłeho Chołmca a Łaza. Přećeljo přirody a wodosporta móža sej rjany wid na jězor lubić dać. Škleńčana pyramida z gastronomiju na přibrjoze a drjewjanej łódźu piratow je markantna wosebitostka Łazowskeho přibrjoha.
W Běłym Chołmcu móžeš sej powostanki něhdyšeho hrodu z parkom, hrodowskim hatom a hatom bažantarnje wobhladać. Běły Chołmc je tež wjes lipow. Němsko-serbska wjes Łaz skića z Domom Zejlerja a Smolerja, kotryž je po serbskimaj wótčincomaj pomjenowany, a kart-čaru zajimawej atrakciji. A wulět do bliskeje romantiskeje krajiny Hornjołužiskeje hole a hatow so na kóždy pad zadani.